História

SLOVENSKÁ ENDOKRINOLOGICKÁ SPOLOČNOSŤ
B. Lichardus, P. Langer

Po mnohých pokusoch a omyloch sa v 20-tich a 30-tich rokoch začal formovať nový vedný obor - endokrinológia. V roku 1923 bol objavený inzulín (Banting, Best a McLeod), v roku 1927 bol syntetizovaný tyroxín (Harington). O rok neskôr sa definovali gonadotropíny (Ascheim a Zondek) a bol chrakterizovaný prolaktín (Strickler a Grueter). Butenandt určil štruktúru androsténdiónu (1930), estrónu (1931) a testosterónu (1935). V roku 1930 Marrian s Doisym pripravili kryštalický estradiol a potom prišla séria prác z laboratórii Kendalla, Reichsteina a Hencha o štruktúre jednotlivých kortikoidov.

Obrysy nových perspektív, ktoré sa týmto začali črtať v rámci internej medicíny, ako jeden z prvých pochopil u nás mladý mimoriadny profesor internej medicíny Pelnářovej kliniky MUDr. Josef Charvát, ktorý inicioval informačnú schôdzu zakladajúcich členov "Československé společnosti endokrinologické" (ČsES). Konala sa na tejto klinike dňa 8.12.1937 v Prahe za účasti 43 popredných osobností českej internej medicíny a ďalších odborov. Jediným Slovákom bol internista prof. MUDr. Emanuel Filo (venoval sa diabetológií). Ustanovujúce Valné zhromaždenie sa potom zišlo 1.2.1938 a zvolilo predsedníctvo na čele s prof. MUDr. Josefom Charvátom. Stanovy a právne postavenie spolku potvrdilo Ministerstvo vnútra 24.2.1938. Prvá schôdza ČsES sa konala 8.3.1938.

Po rozpade Československej republiky v r. 1939 počas 2. Svetovej vojny ustala činnosť ČsES. Josef Charvát, ako predvojnový náčelník nacistami zakázaného čs. skautského hnutia, bol uväznený v koncentračnom tábore Buchenwald, odkiaľ bol prepustený vďaka osobnej intervencii švédskeho korunného princa a neskoršieho kráľa Gustáva Adolfa II., náčelníka svetového skautingu, u najvyšších predstaviteľov nacistického Nemecka.

Nakoľko počas nacistickej okupácie boli v Čechách a na Morave 6 rokov zatvorené vysoké školy, bolo prvoradou starosťou po vojne obnoviť výuku medicíny, umožniť ukončenie štúdia tým, ktorých zatvorenie škôl v roku 1939 zastihlo už vo vyšších ročníkoch a zvládnuť počet tých, ktorí sa hlásili do prvého ročníka. Možno to bola jedna z príčin, prečo až v roku 1949 bola založená "Československá lékařská společnost Jana Evangelisty Purkyně" (ČsLS JEvP). V Čechách sa zakladali československé odborné lekárske spoločnosti a na Slovensku ich odbočky, alebo sekcie. Dňa 15.11.1949 bolo zvolené nové predsedníctvo ČsES na čele ktorého boli predseda doc.MUDr. Karel Šilink a podpredsedovia prof.MUDr Josef Charvát, prof. MUDr.Vilém Laufberger a prof. MUDr.Vlxxxx Jedlička. Na Valnom shromaždení 8.5.1951 bol zvolený za predsedu znova prof. MUDr. J. Charvát. Slovenských endokrinológov zastupoval vo výbore MUDr. Julián Podoba, ktorý sa na študijnom pobyte v Prahe na podnet prof. MUDr L. Dérera, zakladateľa modernej internej medicíny na Slovensku, začal v inšpirujúcom a žičlivom prostredí kolektívov prof. Charváta a doc. Šilinka, orientovať na endokrinológiu. ČsES sa stala odbornou spoločnosťou "Pukyňky" v r. 1951. V r. 1953 bol zvolený Slovenský výbor ČsES. Paralelene s kladením organizačných základov sa rozvíjal aj endokrinologický výskum na úrovni doby. Krátko po vojne došlo k odsunu okolo 3 miliónov Nemcov z českého a moravského pohraničia a desaťťisíce domácich občanov začalo osídlovať uprázdnené územia. Avšak behom 2-3 rokov sa najmä u mladších žien na novom území začala objavovať struma.

Už v roku 1946 bola zriadená pri Ministerstve zdravotníctva protistrumová komisia, ktorá poverila doc.MUDr. Karla Šilinka organizáciou oblastného prieskumu a asanáciou endemických tyreopatií v Čechách a na Morave. Behom krátkej doby sa skupina okolo neho stala základom pre založenie "Ústředního endokrinologického ústavu" v Prahe. V rokoch 1947-75 vyšetrili 672.541 obyvateľov z 2815 obcí. V roku 1949 zahájil podľa tohto vzoru podobnú akciu na Slovensku MUDr. Julián Podoba s malou skupinou, ktorá sa neskôr stala základom Endokrinologického ústavu v Bratislave zriadeného 1.12.1951 ako rezortný ústav Povereníctva zdravotníctva. Na Slovensku sa v rokoch 1948-53 vyšetrilo 157. 865 osôb zo 602 obcí. Tieto zdravotnícke akcie svojou vedeckou koncepciou, organizačným úsilím a rozsahom nemali do tej doby ani u nás ani v zahraničí obdobu, aj keď sa podobné programy spravidla realizovali za pomoci medzinárodných zdravotníckych organizácií. Na základe týchto výsledkov sa navrhlo, a na príslušných miestach presadilo, uzákonenie výroby a distribúcie jodidovanej soli. Úspech tejto akcie sa prejavil najmä v rokoch 1994-96, keď celoeurópsky prieskum zistil, že v SR aj ČR objem štítnej žľazy u školskej mládeže patrí medzi najmenšie a jodúria medzi najvyššie v Európe. Naplnila sa tak Podobova vízia z r. 1951: "Našou snahou je vytvoriť také biologické podmienky, aby naše obyvateľstvo bolo čo najmenej ohrozené strumigennými škodlivinami" (Výskyt strúmy na Slovensku, SAVU 1951).

Avšak vietor vanúci od východu prihnal nad rozvíjajúcu sa endokrinológiu v ČSR čierne mraky. V tom čase sa v bývalom ZSSR konštituovali v mnohých vedných oboroch dogmatické vedecké koncepcie, založené viac na ideologických princípoch ako na exaktnom poznaní. V rámci toho bola vyhlásená endokrinológia spolu s mendelovskou genetikou, kybernetikou ale aj imunológiou za buržoáznu pavedu a začalo sa ťaženie na jej postupnú likvidáciu. Stala sa totiž prekážkou v kariére predstaviteľov dogmatického nervizmu, ktorí deformovali pôvodné exaktné výsledky I.P. Pavlova (nositeľa Nobelovej ceny z roku 1904 za výskum funkcie gastrointestinálneho traktu) a hlásali, že všetky deje v organizme sú riadené výlučne mozgovou kôrou prostredníctvom perifernej inervácie a všetky vlastnosti živých organizmov závisia čiste na ekologických a sociálnych faktoroch prostredia, pričom akákoľvek endogénna zložka (napr. genetická), je úplne zanedbateľná, ak vôbec existuje.

Šilinkov Ústredný endokrinologický ústav stratil samostatné postavenie a stal sa v r. 1954 endokrinologickým oddelením Fakultnej nemocnice v Prahe. Jeho dvadsať pracovníkov bolo rozmiestených asi na osem rôznych pracovísk. Pracovníci Endokrinologického ústavu v Bratislave nedostali v apríli 1952 výplatu a táto situácia sa konsolidovala až po zákroku Slovenskej rady odborov. Avšak negatívne byrokratrické kroky určitých funkcionárov Povereníctva zdravotníctva pokračovali aj v roku 1953 a ústavu stále hrozila likvidácia. Vďaka niektorým osvieteným zakladateľom Slovenskej akadémie vied, najmä akademika Ladislava Dérera, sa však podarilo v roku l954 začleniť ústav medzi výskumné pracoviská SAV.

Na čelo boja proti ideologickým deformátorom exaktnej vedy sa opäť postavil Josef Charvát, ktorý vytvorením neurohumorálnej koncepcie obhájil postavenie endokrinológie v Československu. Po smrti Stalina v roku 1953 sa byrokratické tlaky pomaly uvolňovali a preto až v roku 1956 mu bolo umožnené publikovať článok v časopise "Sovietskaja medicina", v ktorom triumfálne napísal, že "aj centrálny nervový systém je ovplyvňovaný systémom endokrinným", čo by ešte pred niekoľkými rokmi mohlo znamenať stratu existencie a ďalšie represálie. Charvát však neohrozene išiel ešte ďalej a prehlásil kybernetiku a imunológiu za organické súčasti endokrinológie a tak sa zaslúžil, že sme nestratili cenný kontakt s vývojom ani oboch týchto revolučných vedných oborov.

Po uzákonení federácie spoločného štátu Čechov a Slovákov v r. 1968 sa zachovala celoštátna "Československá lékařska společnost JEvP" ako federálný orgán a založila sa "Česká lékařská společnost JEvP" a v r. 1969 aj "Slovenská lekárska spoločnosť" a ich národné české a slovenské odborné lekárske spoločnosti, medzi nimi Česká endokrinologická společnost (ČES) a Slovenská endokrinologická spoločnosť (SES). Štyria delegovaní predstavitelia z kažej národnej spoločnosti - predseda, vedecký tajomník a dvaja členovia výboru - vytvorili potom federálný výbor Československej lékařskej společnosti JEP a analogicky sa založili aj federálne výbory odborných spoločností. Na ich čele sa v dohodnutých intervaloch (2 alebo 4 roky) striedali českí a slovenskí predsedovia a vedeckí tajomníci. Tieto federálné orgány reprezentovali českých a slovenských lekárov najmä v medzinárodných odborných organizáciach, poriadali medzinárodné i celoštátne odborné akcie, udeľovali čestné členstvá zahraničným odborníkom, udeľovali ceny a vyznamenania, vystavovali odporúčania, robili expertízy pre decíznu sféru, atď.

Na čele České endokrinologické společnosti bol predseda prof. MUDr. J. Charvát, DrSc. s vedeckým sekretárom prof. MUDr. V. Schreiberom, DrSc. Po úmornom, ale úspešnom prekonávaní predsudkov niektorých klinických endokrinológov, že "vedátori z Akadémie" chcú byť na Slovensku v endokrinológií hegemónmi, ustanovujúca schôdza Slovenskej endokrinologickej spoločnosti sa konala v Bratislave, v dnešnom prezidentskom paláci (vtedy Dom pionierov) 27. 3. 1969 za účasti 46 záujemcov o endokrinológiu. Zvolil sa výbor zložený, prevážne z klinických endokrinológov, na čele s predsedom doc. MUDr. J. Podobom, CSc a vedeckým sekretárom MUDr. B. Lichardusom, CSc.(obaja z Ústavu experimentálnej endokrinológie SAV, ktorý pre činnosť SES vytvára od r. 1969 nepretržite odbornú i organizačnú základňu). Doc. Podoba bol tiež podpredsdom Československé endokrinologické společnosti po dobu predsedníctva prof. Charváta. V ďalších funkčných obdobiach (1973, 1977, 1981 a 1986 ) bol vždy zvolený predsedom SES MUDr.B. Lichardus, DrSc. a sekretárom MUDr. P. Langer, DrSc., neskôr MUDr. I. Klimeš, CSc. V ďalšom období bol predsedom SES od roku 1994 do r. 2002 MUDr. A. Kreze, DrSc. a sekretárom MUDr. I. Klimeš, DrSc. a od roku 2002 je predsedom doc. MUDr. I. Klimeš, DrSc. a sekretárom doc. MUDr. J. Michálek, CSc.

V období totality do r. 1989 bolo pravidlom, že na čele odborných spoločností boli členovia "štátostrany". ČES a SES patrili medzi výnimky z tohoto pravidla. Patrilo k folkróru doby, že nestranícki predsedovia boli vylúčení zo zasadnutia straníckej skupiny, ktorá zahajovala každú schôdzu výboru spoločnosti. Slúži ku cti straníckych skupín oboch spoločností, že na programe ich zasadnutia bolo v podstate prerokovanie programu výborovej schôdze, ktoré pripravil predseda spoločnosti. Na základe stanov Čs. lékařské společnosti JEP sa na čele ČsES v dobe ČSFR striedali predsedovia a sekretári ČES a SES: 1969 - 1973 Charvát a Schreiber, 1973 - 1975 Schreiber a Petrášek, 1975 - 1979 Lichardus a Langer, 1979 - 1984 Schreiber a Petrášek (od 1981 Mašek), 1984 - 1988 Lichardus a Langer (od 1986 Klimeš).

Takéto funkčné pochopenie federácie (Pithardov dvojdom), ako ho uviedla do praxe lekárska obec, bolo vzdialené mysleniu našich, najmä českých politických elít, čo nakoniec urýchlilo rozpad ČSFR.

Aj po rozpade spoločnej republiky v r. 1993, keď sa Slovenská lekárska spoločnosť osamostatnila, pokračovala väčšinou nepretržite spolupráca českých a slovenských národných odborných spoločností. Veľmi názorným dokladom tejto spolupráce je aj kontinuita spoločne usporiadavaných Endokrinologických dní, ktoré boli od r. 1978 do r. 1992 každoročne základnou odbornou akciou ČsES a od r. 1993 doteraz sú spoločnou akciou ČES a SES.

Mohlo by vás zaujímať

SES listom z 18.5.2017 požiadala všetky zdravotné poisťovne zvážiť úhradu vyšetrení PSA a AMH

SES listom z 18.5.2017 požiadala všetky zdravotné poisťovne zvážiť úhradu vyšetrení PSA a AMH

čítať viac
Skupinové povolenia na terapeutické použitie neregistrovaných liekov Synacthen, GHRH, LHRH

Ministerstvo zdravotníctva SR zverejnilo Skupinové povolenia na terapeutické použitie neregistrovaných liekov Synacthen, GHRH, LHRH

čítať viac
Náhradou za AT10 Loesung sú Atiten kvapky 15 ml (dihydrotachysterol).

Ministerstvo Zdravotníctva SR schválilo použitie neregistrovaného lieku Atiten a všetky zdravotné poisťovne obdržali žiadosť o úhradu.

čítať viac